oravak

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Utopené zvony

...Pripomína mi to predpeklie, kam z pekla jemný opar sa dvíha a kúdoly dymu valia.

čiernom bahne  prastarej nížiny stojacích vôd, kde dávnych dobách aj more sa rozlievalo, po tisícročia hnije napadaná a naplavená drevná hmota. Niekedy ju celú pokrývala nízko rastúca drevina, bor zvaná a pomedzi to všetko sa ujala biedna močaristá vegetácia, ktorá z roka na rok ostávala. Na povrchu tej staršej sa tvorila nová, pod ktorou tá stará strúchnatela. Tieto vekmi tlejúce Bory hornooravskej tundry, dnes opäť zaliatej nedozernými vodami, však ukrývajú nejedno fascinujúce tajomstvo a dnes sa za jedným vyberieme.

Moja nekonečná púť hustými horami Oravskej Magury, kde z tmavých húštin rev dravej zvery neutíchal po celú cestu, skončila a predo mnou sa vo svojej kráse v jemnom opare rozprestiera hlboká kotlina. Nekonečná púť malými osadami, popri riečke bielej Oravy ma priviedla na nedoziernu roveň, ktorá sťa by celá horela. Takýto úchvatný pohľad na kraj zahalený v dymovom závoji a obklopený vysokými horami, tam niekde na konci sveta, asi nikde inde neuvidíš. Pripomína mi to predpeklie, kam  z pekla jemný opar sa dvíha a kúdoly dymu valia. Vraj tam v diali, v opare ukrytá je osada zvaná Pekelník je tomu dôkazom, hovorili ľudia, ktorých som po ceste postretol. Nikto z nich tam ešte  nikdy nebol a ani nepôjde. Komu by sa vraj chcelo ísť do pekla. A už možno ani neexistuje , lebo sa pod čiernu zem prepadla. „Chýry sú všakovaké a pravda sa hľadá ťažko, keď máš od lopoty chrbát celý deň zohnutý.“ hovorí  okoloidúci gazda, ženúc kravky z paše.“Kam ťa tvoje túlavé nohy vedú? pýta sa prekvapene. „Odev nemáš hodný toto kraja, tak ideš asi z ďaleka.“ „Áno, áno z ďaleka idem. Chýr o dobrom a poctivom plátne tohto kraja až na dolnú zem zašiel, tak som si poň došiel.“ hovorím mu. Takto som po ceste veľa dobrých a zhovorčivých ľudí postretol a cesta pri takýchto rozhovoroch rýchlejšie ubiehala. V močaristej rovni bolo vidieť, ako okolo pekného červenkastého dreva postaveného do pyramíd sa s mravenčou usilovnosťou pohybujú kopúci a rúbajúci ľudia. Všimol som si, že nielen drevo tu vykopané, ale i sama borová zem sa dá upotrebiť na palivo usúdiac po tom, čo mi zrak spočinul na  početných rašelinových tehlách, ktoré sa presúšali naskladané na kopách.  „Táto sušená usušená borová pôda dobre a výdatne horí. To už z ďaleka ráno a večer zo zápachu poznáš, kde sa táto borová zem a borové klče pália.“ rozhovoril sa upotený starček. „Od vekov sú tieto nedozierne Bory bohatou baňou na kurivo. Vyváľané a zasypané borovice takto kolčujeme po stáročia aby sme prežili tuhé zimy...“  ukázal  smerom ku kopám dreva, ktoré bolo vidieť široko ďaleko. Pri mojej dlhej púti týmto zvláštnym krajom, kde na míle sú len samé pusté bory, bahná, turvy, trasoviská a priepasti, kde za každým krokom uviazneš v močaristej a pohyblivej pôde, som postretol mnoho ľudí. Je však až k neuvereniu, že tu vznikli osady, hoc všade naokolo je len riedka borová zem, popretkávaná zotletými steblami rastlín, schopná pojať veľa vody. V období sucha sa keď na túto pôdu staneš, ohybe sa a trasie pod tebou a máš pocit, že sa čo chvíľu prepadneš do tlejúceho pekla. Najhoršie je to v období dažďov, kedy každú tvoju stupaj na drne zaleje voda. Ak stúpiš vedľa a budeš mať šťastie, prepadneš sa do čiernej gebuziny len niže kolien  a  zastaneš na  vyvalenej borovici, pochovanú stáročiami. Moje cesty ma  presvedčil o tom, že chýry o kvalitnom oravskom plátne neboli báje, ale ozajstné. Hornooravský ľud v tomto nehostinnom kraji vyrábal také kvalitné výrobky, že ich plátenníkov ste mohli stretnúť aj v Egypte. A tak som si domou zo sebou nezobral len plné pudlo plátna nevídanej kvality, ale aj podivné báje o tom, že sa tu kedysi celé mestá a dediny prepadli pod čiernu, tlejúcu zem. Vraj pri pohľade z Babagury a Magury na vypuklých miestach poznať, kde sa nachádzali a niekedy je vidieť vytŕčať z máravy veže starobylých kostolov, pričom počuť zvuk ich zvonov.

Nebyť umu a šikovnosti našich predkov, ktorí sa v tomto dymiacom predpeklí kedysi usadili, dnes by sme tu videli na jar a v jeseni, ako na severných tundrách  len roje vtáctva, ktoré tu nájdu dobrý oddych a hojnú zásobu potravy pri svojej dlhej púti.“

Zazvonil zvonec a príbehu o stratenom svete, ktorý je ukrytý v bezodnej hlbočine času, je koniec. Tichý zvuk utopených zvonov, ktoré ukrývajú nedozierne Bory pod oravským morom, však môžete počuť ešte aj dnes.

Poviedky na http://zvony-poviedky.webnode.sk/

 MIHAY©2010


Obedná menupauza | stály odkaz

Komentáre

  1. pri surfovaní po nete som narazila na pár foto z Oravy- a bolo tam meno :Miroslav Hajdučík..
    poznáš toho šikovníčka??
    publikované: 09.01.2011 10:51 | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. pravda je v poviedke skrytá
    kvalitné-poctivé-výrobky našich predkov boli..to tie "čínske" už nie sú mi kvôli..
    chlebík-mliečko-maslo-každú chuťovú bunku v ústach našlo..od dobroty aj dieťa si s chuťou "mľaslo"..
    pred pár desiatkami rokov-jogurt,chlebík,rožky,vianočka-jednoducho dobrotka..
    čo vyrobila PLETA z bavlny-dodnes máme-dnešná "čína" nedohoní..
    aj topánky "Baťove"-dlho boli jak nové..
    a dnes..brakov je plný svet..

    Ps.:nerada..ale..zdá sa mi,že aj hodnotných ľudí je menej..
    samá povrchnosť,faloš,materiálny chtíč...a duchovna nič..
    pekný den
    publikované: 09.01.2011 11:00 | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. no
    každé ráno ho vídavam v zrkadle, strašnýýýýýý pohľad...ver
    publikované: 09.01.2011 11:09 | autor: orava (e-mail, web, autorizovaný)
  4. http://namestovo-orava.webnode.sk/
    mi ponúka priestor na odhaľovanie minulosti našej krásnej Oravy, ktorá je doslova úžasná
    publikované: 09.01.2011 11:16 | autor: orava (e-mail, web, autorizovaný)
  5. ejha,
    skus sa pozriet do zrkadla pocas dna, nie je to o trosku lepsie?
    Vdaka za povest, obcas veru siaham po knihach mojho detstva, patria medzi ne aj knihy povesti a rozpravok, doteraz si ich rada citavam...
    publikované: 09.01.2011 11:16 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. hiiiiii
    odbehol som si a...žiadna zmena...a ako hovorím svojej jedinej...ja už sklamať nemôžem, lééééén prekvapiť!
    publikované: 09.01.2011 11:43 | autor: orava (e-mail, web, autorizovaný)
  7. žeby rozbiť zrkadlo???
    tak toto ma napadlo:
    zložím dolu okuliare-a vidím-dievčatko pekné-usmiate-hravé..s iskrou v oku..
    porad si aj ty-milý hochu.. :-))
    publikované: 09.01.2011 13:08 | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. toť,
    Aj keď črepy šťastia zišli by sa,
    radšej vravím - krivý obraz núka.
    publikované: 09.01.2011 16:16 | autor: orava (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. Oravák,
    ==Takýto úchvatný pohľad na kraj zahalený v dymovom závoji a obklopený vysokými horami, tam niekde na konci sveta, asi nikde inde neuvidíš.==Orava, aká si mi krásna, ako rád ťa mám

    pekné
    publikované: 09.01.2011 16:40 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Ďakujem
    moju lásku k tomuto kraju chcem pretaviť do knihy o starej Orave-len tak pre seba, svoju rodinu a blízkych.
    Viac na http://zvony-poviedky.webnode.sk/kniha/

    publikované: 09.01.2011 20:52 | autor: orava (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. ty-chlapče
    a to kedy stíhaš-všetky tie stránky na nete+rodina+x detí+fotky+poviedky++++++..ty viac máš ako 24 hodín?
    publikované: 09.01.2011 21:06 | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. napríklad
    dnešnú poviedku som napísal popri varení-píšem ich hlavne v tomto čase. Asi je to už o zručnosti, aby sa myšlienka rýchlo zrealizovala.
    publikované: 09.01.2011 21:36 | autor: orava (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. .
    fajn sa to čítalo :)
    publikované: 09.01.2011 21:59 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014